Panna Mária Spoluvykupiteľka-Matka všetkých národov
Posolstvá Matky všetkých národov o novej, piatej (poslednej) mariánskej dogme. Toto je dogma, o ktorej sa bude mnoho sporov. Hlavnou príčinou odmietania titulu Spoluvykupiteľka a jeho prípadnej dogmatizácie je ekumenizmus.
Na obrázku spoluvykupiteľky Matky všetkých národov nie je had - to je znak víťazstva Panny Márie pred druhým príchod Ježiša.
Či má Matka Božia sa nemá právo nazývať Spoluvykupiteľkou? My môžeme už dnes spoznávať milostiplné účinky tejto dogmy pre Cirkev a svet.
Veď
Matka všetkých národov sľubuje nové vyliatie Ducha Svätého, a tým pravý
pokoj národom: Keď bude dogma, posledná dogma v mariánskych dejinách
vyhlásená, potom daruje Matka všetkých národov svetu pravý pokoj"(31. mája 1954).
V dejinách mariánskych zjavení je jedinečné, že Panna Mária prosí vo svojom posolstve o dogmu. Podľa jej slov to bude "posledná a najväčšia'' mariánska dogma (15. augusta1951).
Obracajúc sa na Svätého Otca si praje:
"Postaraj
sa o poslednú dogmu, o korunovanie Matky Pána Ježiša Krista,
Spoluvykupiteľky,Prostrednice a Orodovnice!" (11. októbra 1953)
Vo
svojich posolstvách sa Matka viackrát priamo obracia na teológov a
vysvetľuje im vieroučný obsah a veľký význam dogmy: "Povedz vašim
teológom, že všetko môžu nájsť v knihách!...
Neprinášam nové učenie" (4. apríla 1954). "Cirkev zažije kvôli novej dogme veľa oponovania" (15. augusta 1951). Dnes, po vyše päťdesiatich rokoch, sa Katolícka cirkev nachádza v bolestnom rozpoložení.
Na
jednej strane chcú kardináli a stovky biskupov vidieť Máriu uctievanú
dogmou ako Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. To isté si prajú
uznávaní teológovia, mnohí kňazi a milióny veriacich. Dokonca mnohí svätí titul Spoluvykupiteľka veľmi milovali a používali ho;
sv. Leopold Mandič, Maximilián Kolbe, Edita Steinová, P. Pio Matka
Tereza. Titul Spoluvykupiteľka viackrát použil aj pápež sv. Ján Pavol II.
Na
druhej strane je medzi kardinálmi, biskupmi a teológmi mnoho takých,
ktorí považujú pomenovanie Spoluvykupiteľka za pojem vyvolávajúci
nedorozumenia, a preto zásadne nevhodný na teologicky korektné
vyjadrenie jedinečného postavenia Panny Márie v dejinách spásy. Aby
mohla byť ale táto pravda v danom čase vyhlásená ako dogma,
rozchádzajúce sa teologické názory na titul Spoluvykupiteľka sa musia
zosúladiť prehĺbeným štúdiom, láskavým dialógom a predovšetkým modlitbou
a obetou.
Panna Mária je Spoluvykupiteľkou skrze dokonalú účasť na Kristovom diele,
a tým je jej úloha od Krista závislá a je mu úplne podriadená. S
titulom Spoluvykupiteľky Panny Márie sa stretávame u mnohých svätých a
blahoslavených. Titul spoluvykupiteľstva Panny Márie pokladali svätý za samozrejmosť a málokto sa opovážil označiť tento titul za nesprávny či heretický.
Titul Spoluvykupiteľky Panny Márie uznávali
sv. Páter Pio
sv. Leopold Mandić
sv. Maximilán Kolbe
sv. Veronika Giuliani
sv. Gaspar del Bufalo
sv. Vincent Pallotti
sv. Anton Mária Claret
sv. Františka Cabrini
sv. Mária Bernarda Bütler
sv. Luigi Orione
sv. Edith Stein – Terézia Benedikta z Kríža
sv. Páter Pio
sv. Josemaría Escrivá,
sv. Matka Tereza z Kalkaty
bl. Giovanni Scalabrini
bl. Bartolo Longo
bl. Giacomo Alberione
bl. Gabriele Allegra
Lucia dos Santos z Fatimy
kardinál sv. John Henry Newman, bývalý anglický konvertita, atď.
Pozrime do histórie. Ako sa teda mariánsky titul v priebehu času presadil?
Prvá
zmienka o Panne Márii ako Spoluvykupiteľke siaha na základe štúdií
Reného Laurentina do 14. – 15. storočia. Podľa francúzskeho mariológa sa
titul prvýkrát objavil v salzburskom liturgickom hymne nazvanom Žalospev k Panne Márii držiacej v lone svojho Syna zloženého z kríža, v ktorom anonymný autor píše: "Milujúca, sladká a nežná, vôbec si nezasluhujúca utrpenie. Ak si si odteraz zvolila plač, ako spolutrpiteľka Vykupiteľa pre zajatých hriešnikov budeš Spoluvykupiteľkou". Od tej doby sa titul začal používať stále častejšie i v teologických traktátoch.
Je
pritom zaujímavé pozorovať, že do Druhého vatikánskeho koncilu sa
terminológia spoluvykupiteľstva všeobecne považovala za legitímnu a v úplnej zhode s katolíckou náukou.
A málokto sa opovážil označiť tento titul za nesprávny či heretický. A pápež Pius XI. ho dokonca viackrát použil vo svojich verejných príhovoroch.
Kedy a ako teda došlo k zmene postoja voči mariánskemu spoluvykupiteľstvu?
Stalo
sa tak po Druhom vatikánskom koncile. Hoci viacerí biskupi prišli na
koncil s očakávaním, že sa na ňom vyhlási nová mariánska dogma, koncil
tak neurobil. Ba vo svojich dokumentoch ani raz nepoužil termín
Spoluvykupiteľka, čo si následne mnohí začali vysvetľovať ako
odmietnutie titulu.
Je nutné pripomenúť, že takáto interpretácia
nie je celkom, pretože teologická komisia k prvej schéme dokumentu o
Panne Márii pripojila vysvetľujúcu poznámku, v ktorej sa jasne hovorí: "Určité
výrazy a slová použité pápežmi, ktoré sú síce úplne pravdivé, boli
vynechané, lebo môžu byť len veľmi ťažko pochopené našimi oddelenými
bratmi (v tomto prípade protestantmi). Medzi takét výrazy možno priradiť
nasledovné: Spoluvykupiteľka ľudského rodu
Doktrinálna legitímnosť titulu teda nebola až tak zásadná?Slovanský pápež sv. Ján Pavol II. použil terminológiu spoluvykupiteľstva celkovo desaťkrát, pričom ho sedemkrát aplikoval na Pannu Máriu a trikrát na kresťanov.
Hlavnou príčinou odmietania titulu Spoluvykupiteľka a dogmatizácie je ekumenizmus. Keď sa vyhlási dogma, posledná dogma v mariánskych dejinách, Matka všetkých národov daruje svetu pokoj, pravý pokoj.
Kedy
bude dogma vyhlásená, to - samozrejme - celkom závisí od Svätého Otca.
Avšak nová mariánska dogma určite nebude vyhlásená, kým väčšina
veriacich nepochopí jej teologický obsah a kým sme svedkami toho, že aj z
nich sú dnes mnohí už len málo mariánski.
Vizionárka Ida
Peerdeman, presvedčená o nesmiernej dôležitosti tejto svetovej akcie, až
do konca života neúnavne pracovala na rozposielaní obrázkov s modlitbou
do celého sveta. Často pritom pociťovala svoju neschopnosť, takže ju
Matka raz povzbudila: "Máš strach? Veď ja pomôžem. Uvidíš, že šírenie
pôjde akoby samo od seba" (15. apríla 1951). "Mária za to preberá plnú
zodpovednosť" (4. apríla 1954).
1. apríl 1951: "Trpela som so svojim Synom duchovne, ale predovšetkým aj telesne. Toto je dogma, o ktorej sa bude mnoho hádať… Tým sú mariánske dogmy uzavreté… Dieťa tak, ako trpel on, tak som trpela ja ako matka Syna človeka."
15. apríl 1951: "Tento obraz má predchádzať novej dogme… Otec a Syn chcú poslať Ženu do celého sveta. Ona však už predtým išla pred Synom a nasledovala ho. Preto teraz stojím na zemi, na Zemeguli. Kríž je tu pevne zakotvený, zasadený. Teraz sa Žena postaví pred neho ako Matka Syna, ktorá s ním dokonala dielo spásy… Žena stojí ako Spoluvykupiteľka a Orodovnica pred krížom."
31. máj 1951: "Moje nohy som pevne zasadila na zemeguľu, pretože Otec
a Syn ma chcú priniesť v tomto čase, do tohto sveta ako
Spoluvykupiteľku, Prostrednicu a Orodovnicu. Nová a posledná dogma bude
táto. Obraz má tomu predchádzať. Okolo tejto dogmy sa bude veľa
hádať, no predsa bude prevedená… Zobrazenie stáda oviec znamená národy
celého sveta, ktoré nenájdu pokoj skôr, kým sa neuložia a v pokoji
nepohliadnu na kríž, stredobod sveta…"
15. august 1951: "Dogma o Nanebovzatí musela predchádzať. Posledná a najväčšia dogma prichádza potom."
20. september 1951: "Vyzvi teológov, aby pokračovali v ich boji za mariánsku dogmu o Spoluvykupiteľke, Prostrednici a Orodovnici."
15. november 1951:
"Spoluvykupiteľkou som bola už pri Zvestovaní… Matka sa stala
Spoluvykupiteľkou z vôle Otca. Povedz to tvojim teológom. Povedz ďalej,
že toto bude posledná dogma v mariánskych dejinách."
6. apríl 1952: "Nová dogma, ktorá príde, je poslednou mariánskou dogmou…. povedz pápežovi, aby všetko pripravil na novú dogmu… Povedz mu, že ten čas teraz nastáva."5. október 1952:
"Tieto tri myšlienky tvoria jeden celok. Preto to má byť v mariánskej
epoche koncový kameň, teda sa toto stane: Dogma o Spoluvykupiteľke,
Prostrednici a Orodovnici….Ničoho sa neboj. Prídeš k Svätému otcovi.
"Žena všetkých národov" mu dá jeho znamenie. Povedz potom pápežovi, že
je bojovníkom a priekopníkom pre tento čas, a že Pán a Žena pri ňom
stoja v jeho namáhavej a ťažkej úlohe."
8. december 1952:
"Pápež nech pripraví túto dogmu a predloží ju…. Obraz má predchádzať.
Musí to byť rozšírené v celom svete. Je to vysvetlenie a obrazné
znázornenie novej dogmy. Preto som sama dala tento obraz národom. …
Vedzte dobre, čas je blízko. Ona je "Spoluvykupiteľka, Prostrednica a
Orodovnica". Toto bude posledná dogma. Pracujte na tom rýchlo. Žena všetkých národov sľubuje, že pomôže svetu, keď uzná tento titul, keď ju bude vzývať pod týmto titulom. Urob toto posolstvo známym. Je najvyšší čas. Ničoho sa neboj! Pomôžem!… Pod týmto titulom udelím veľké milosti."
20. marec 1953: "Svätý otec nech pripraví mariánsku dogmu o Spoluvykupiteľke, Prostrednici a Orodovnici."
11. október 1953:
"Potom začne veľké dielo: Korunovanie Márie, dogmatizovanie
"Spoluvykupiteľky, Prostrednice a Orodovnice." Najprv nech ale Cirkev a
národy prosia Máriu pod jej novým titulom a modlia sa jej modlitbu, aby
tým boli odvrátené od sveta skaza, nešťastie a vojna…. Svätý otec…ešte
raz ti Žena hovorí: …postaraj sa o poslednú dogmu, o korunovanie Matky
Pána Ježiša Krista, Spoluvykupiteľky, Prostrednice a Orodovnice."
3. december 1953: "Moc pekla vypukne. No Ženu všetkých národov nepremôžu."
4. apríl 1954: "Bojujte a proste za túto dogmu. Je to korunovanie vašej Ženy."
31. máj 1954:
"Moje proroctvo "Odteraz ma budú blahoslaviť všetky národy", bude
vyplnené oveľa viac ako kedykoľvek predtým, keď bude vyhlásená dogma…
Keď dogma, posledná dogma v mariánskych dejinách, bude vyhlásená, potom
Žena všetkých národov daruje pokoj, pravý pokoj svetu. Národy sa musia s Cirkvou modliť túto modlitbu. Nech vedia, že Žena prišla ako Spoluvykupiteľka, Prostrednica a Orodovnica."
31. máj 1955:
"Proste vášho Svätému otca, aby vyhlásil dogmu, po ktorej Žena túži.
Keď bude dogma vyhlásená, potom daruje Žena všetkých národov požehnanie a
pokoj. Pomôže vám, keď bude vyhlásená táto dogma."
31. máj 1957: "Choď k Svätému otcovi a povedz mu, že som povedala, že čas teraz prišiel, aby mohla byť vyhlásená dogma."
Mariológia je odvetvie dogmatickej teológie, ktoré sa zaoberá otázkou postavenia a úlohy matky Ježiša Krista. Názov je odvodený z mena "Mária", mena matky Ježiša Krista. Meno "Mária" má pôvod v hebrejskom "Mirjam", do gréčtiny je prepisované ako "Μαρία". Ústrednými témami Máriológie sú tzv. mariánske dogmy, hlavne dogma o nepoškvrnenom počatí Márie, dogma o ustavičnom panenstve Márie a dogma o nanebovzatí Márie. Ďalej titul Bohorodička a ešte nevyhlásená dogma o Márii ako Spoluvykupiteľke.
Slovo "dogma" pochádza z gréckeho "τό δεδογμενον-to dedogmenon" – "to, čo je pevne stanovené". Cirkevní otcovia prvých storočí nazývali dogmami určité, pevné zásady viery a mravov.
V 4. storočí sa rozumeli dogmami najmä pravdy viery. V
dnešnom rečovom používaní cirkvi a teológie (od 18. storočia) je dogma
výrokom, ktorý je predmetom božskej a katolíckej viery, teda výrokom,
ktorý cirkev výslovne prostredníctvom riadneho učiteľského úradu alebo
pápežskou alebo koncilovou definíciou vyhlasuje za zjavený od Boha tak,
že jeho popretie je herézou.
Prečo
je pozmenená modlitba Matky všetkých národov ?! To preto aby sa
nedosiahla 5 dogma, pretože ak Panna Mária niečo povie, tak to tak musí
byť! A ani papež to nemôže zmeniť.
Proces
schválenia modlitby: "Matky všetkých národov", už od r.1951 - kedy sa
zjavila Panna Mária v Amsterdame – je stále aktuálny, nakoľko sa
modlitbe Panny Márie (Matke všetkých národov) nedostalo oficiálneho
uznania zo strany pápeža (dekrétom) a doteraz je modlitba šírená v
cirkevných kruhoch ako pozmenená, aj keď voči tomu mala Panna Mária
výslovné výhrady.
bola zmenená modlitba, čiže vynechaná veta: "...ktorá bola kedysi Máriou,..." aj napriek tomu, že Panna Mária práve túto vetu výslovne žiadala, aby bola ponechaná i vysvetlila jej význam, aký je dôležitý.
Pôvodne modlitba znie takto:
11.2.1951 / Matka všetkých národov zjavila modlitbu, keď povedala:
"Modli sa pod krížom:
Pane, Ježišu Kriste, Syn Otca,
zošli teraz na zem svojho Ducha.
Daj, nech Duch Svätý prebýva v srdciach všetkých národov,
aby boli uchránené od skazy, nešťastia a vojny.
Kiežby Matka všetkých národov, ktorá kedysi bola Máriou,
bola našou Orodovnicou.
Amen."
28.3.1951 / Znova opakuje tu istú modlitbu, ale ešte pred ňou upozorňuje:
"Na textu modlitby nesmie byť nič zmenené."
Potom opakuje tu istú modlitbu (ako 11.2.1951) a dodáva:
"Presne takto musí byť modlitba šírená."
Vysvetľuje zmysel modlitby a podotýka, čo z tejto modlitby sa nesmie vynechať, ale musí zostať:
"Tá, ktorá kedysi bola Máriou,…"
… a tak to zostane."
2.7.1951
/ Panna Mária vysvetľuje: "Tá, ktorá kedysi bola Máriou." , znamená :
Mnoho ľudí poznali Máriu (len) ako Máriu. V tomto čase - ktorý nastáva -
sa chcem stať Matkou všetkých národov - tomu rozumie každý." To bola
odpoveď na otázku jej duchovného radcu, ktorý nerozumel tejto vete z
modlitby. (15.12. a 31.12.1951 opäť vyzýva k modlitbe a to v plnom znení
ako aj s vetou: "..., ktorá kedysi bola Máriou.")
"Tá, ktorá kedysi bola skrytou Máriou." Boh chce teraz ukázať jej krásu a veľkosť - veď po Bohu je najvšemohúcnejšia
2. NEPOROZUMENIE :
17.2.1952
/ Naša Matka znova vyzývala k modlitbe v plnom znení, pretože sa šírila
neúplná: "Popros biskupa, aby sa modlitba dostala k ľuďom V PLNOM
ZNENÍ. Doslov: "Kiežby Matka všetkých národov, ktorá kedysi bola Máriou,
bola našou Orodovnicou. Amen." ; Odkáž biskupovi, že mu Matka všetkých
národov bude pomáhať, ale že musí dôjsť k rozšíreniu modlitby."
3. ODMIETNUTIE :
6.4.1952
/ Matka varuje svoje deti (ako milujúca Matka), pretože znova šírili
modlitbu neúplnú : "Poslúchaj dnes dobre moje slová a odovzdaj ich
ďalej. Odkáž teológom, že nie som spokojná s obmenou modlitby. "Nech,
Matka všetkých národov, ktorá kedysi bola Máriou, bola našou
Orodovnicou." - Tak to má zostať."
Keďže Boh (Otec, Syn a Duch
Svätý) hovorí prostredníctvom Matky všetkých národov , že nemáme meniť
jej modlitbu (obsah jej modlitby), tak je potrebné vnímať "zmenenú
modlitbu" ako takú, ktorú nenadiktovala Matka všetkých národov v
Amsterdame, čo zároveň znamená, že zmenu "modlitby" ( kongregáciou pre
náuku viery) ... treba vnímať za "konštatovanie" členov kongregácie (ako
to aj sami vyjadrili v liste: 20.5.2005). A ako také, ktoré nie je
schválené apoštolskou stolicou, pápežom, takže podľa cirkevného práva -
nemá ani pre veriacich charakter záväznosti - poslušnosti!
(Je to
podobné ako v prípade zmien liturgických modlitieb v "Rímskom misáli",
ktoré je možné zmeniť, ale len po schválení apoštolskou stolicou,
pápežom. porov: "Všeobecné smernice Rímskeho Misála" č.160)
ČO Z TOHO VŠETKÉHO VYPLÝVA ?
Modlite
sa modlitbu, ktorú nadiktovala Matka všetkých národov (v plnom znení,
zo dňa: 11.2.1951) a vysvetľujte jej pravý význam ako aj zmenenej
"modlitby". Modlite sa ju každý deň. (Zjavenie Panny Márie v Amsterdame - Holandsko
https://blog.postoj.sk/50572/spoluvykupitelka-blaznovstvo-alebo-piata-marianska-dogma
https://gloria.tv/post/mJQfHi4brGKr2uKPsXYiFdtdH
https://gloria.tv/post/CmUbTkouRqxJ11rHh2omKrAZm
https://gloria.tv/share/usKauDmAuwfH3f2qHYdohGDt3
https://www.zivcakova.sk/amsterdam-holandsko/
https://gloria.tv/post/ZMYewF831ZKm1GP9gyFSiLdpo
Vložte svoj text